Denné motýle Severného Podpoľania

Conrad James RIEPL, BSc. (hons.), MSc.

Úvod

Tvoriac 13 dedín (závisejúc na zvolenej klasifikácii), oblasť Severného Podpoľania leží medzi 320 a 750 m n. m. Územie pozostáva z dvoch druhov skalných podloží: vápenec a andezit (vulkanické horniny) - prvo-uvedená je prítomná na severe a severozápade mikroregiónu, druhá uvedená v jeho centrálnych, južných a východných častiach. Vďaka jeho charakteristickému terénu prevažne lúčnatému a lesnému, ako aj vysoko vidieckemu charakteru, sú tu aj naďalej vykonávané mnohé tradičné farmárske praktiky. Navyše, sú tu prítomné rozličné habitaty (miesta výskytu/prebývania) fauny, vrátane suchých a vlhkých lúk, listnatých lesov, krovinísk a pastvín; často v bezprostrednej blízkosti.

Neprekvapujúcim je - z toho dôvodu - že motýlia fauna je tu relatívne bohatá (pozostávajúca z približne 94 druhov denných motýľov - nepočítajúc mole Zygaena a Sesiidae). Toto činí okolo 59 % z celkového počtu slovenskej motýlej fauny, ktorú tvorí približne 159 druhov. Z historickej perspektívy, toto číslo za posledné roky nepochybne kleslo, ako môže byť poznané pri prezeraní Róbertovej Lačíkovej kolekcie motýľov Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici - medzi rôznymi druhmi uvedenými v kolekcii, ktoré boli nazbierané Róbertom Lačíkom v 1950-tich rokoch, niekoľko druhov už v banskobystrickej a zvolenskej oblasti neexistuje. 

Druhy motýľov v Severnom Podpoľaní

Zakladajúc na pozorovaniach podniknutých od roku 1998 až ku dnešnému dňu, nasledujúci rozpis ukazuje druhy a počty motýľov zaznamenaných v mikroregióne:

Je celkom možné, že po pokračovanom bádaní v mikroregióne môžu byť do vyššie uvedeného zoznamu doplnené aj ďalšie druhy.

Suché lúky

Vo všeobecnosti, južne orientované, teplé pastviny sú najbohatším habitatom pre motýle (a druhy rastlín a kvetov). Takéto lúky môžu byť nájdené celkom rozsiahlo naprieč mikroregiónom, a tie v jeho severnejších častiach ležiace na vápencovom podloží môžu byť osobitne bohaté na druhy motýľov. 

Charakteristikou takýchto lúk sú motýle druhu perlovec a hnedáčik. Napríklad, tyrkysovo-modrý Polyommatus dorylas (Modráčik komonicový) a Plebejus argyrognomon (Modráčik vresoviskový):

Typickými hnedáčikmi tejto oblasti sú Melitaea cinxia (Hnedáčik mriežkovaný) a (na obrázku nižšie) Melitaea phoebe (Hnedáčik nevädzový), ktorí prebývajú na teplých suchých lúkach s hojným množstvom divých kvetov. Hnedáčik mriežkovaný preferuje lesostep alebo teplé skalnaté lúky, najlepšie tie, ktoré sú príležitostne spásané hospodárskymi zvieratami.

Vlhké lúky

Vlhké lúky môžu byť pomerne bohaté na špecifické druhy vyžadujúce hygrofilné (vlhkomilné) rastliny rastúce vo vodou nasiaknutých podmienkach. Tieto sú - v obvyklých prípadoch - v oblastiach povodí, časti pozdĺž vodných prúdov/potokov. Väčšinou tento typ lúk je farmársky neobrobený, ale z času na čas požaduje odstránenie malých stromov a kríkov, ak by ich prirodzená sukcesia vysušovaním ohrozila habitat.

Charakteristickými motýľmi takýchto lúk tohto mikroregiónu sú Melitaea diamina (Hnedáčik čermeľový) a Aricia eumedon (Modráčik bielopásy):

V takom habitate, ako aj pozdĺž vlhkých okrajov lesa, nádherný Brenthis ino (Perlovec krvavcový) môže byť videný v pohybe v neskoršom období júna:

Lesy

Aj keď len 29 druhov motýľov môže byť považovaných za skutočných "lesných špecialistov", približne 130 druhov môže byť nájdených v lese alebo v jeho okolí. To znamená, že lesy - a osobitne ich štruktúra - hrajú kritickú úlohu v udržiavaní prebývajúcej motýlej fauny. Motýle v zalesnených oblastiach obývajú lesné chodníky a cesty, prirodzené čistiny, rúbaniská a okraje lesa. Známe ako ekotóny, tieto lokality sú prechodom medzi dvomi druhmi habitatu. Kvôli prirodzenej sukcesii, tieto habitaty, ktoré pozostávajú z lúčnych a/alebo lesostepných spoločenstiev trávy a rastlín v blízkosti lesa, sú neustále ohrozené.

Príklady lesných druhov, ktoré môžu byť pravidelne videné v mikroregióne, zahŕňajú Limenitis populi (Bielopásovec topoľový) a Apatura ilia (Dúhovec menší):

Druhy presahujúce svoj rozsah

Napriek modernizácii farmárčenia a vplyvov klimatických zmien v nedávnych rokoch, niektoré druhy aktuálne dokázali rozšíriť svoje habitat. Príkladom je lokálne rozložený Melitaea trivia (Hnedáčik divozelený). Tento termofilný (teplomilný) druh lesostepí alebo krovinatých teplých trávnatých oblastí bol kedysi naširoko rozšírený naprieč južnou polovicou Slovenska až do 1990-tich rokov (a neskôr bol zriedka videný v okolí Banskej Bystrice alebo Zvolena). Avšak od približne 2010-teho roku nastala jeho nedávna expanzia: tento druh začal byť (lokálne) rozšírený naprieč väčšiny regiónu.

Ešte s hlbším efektom je expanzia druhu Brenthis daphne (Perlovec černicový) počas posledných 15 - 20 rokov. Teraz, tento druh expanduje až na severné Slovensko, zatiaľ čo pred pár rokmi bol prítomný len na juhu krajiny. Od neskorého júna do júla, tento druh môže byť videný na suchých lúkach, obzvlášť tam, kde sú plochy hrubo zarastené ostružinami. Je široko rozšírený naprieč Severným Podpoľaním.

Druhy v úpadku

Ako následok zmien v tradičnom poľnohospodárstve a lesníctve, početné druhy strácajú svoj habitat. V rámcoch lúčnych i lesných habitatov, opúšťanie sa stalo (možno) jedným z najvážnejších problémov, ktorým čelia motýle - nie len v mikroregióne Severné Podpoľanie, ale v celej strednej a východnej Európe. Mozaikové územia, kde (ľahké) spásanie, ročná kosba kombinovaná s (v tesnej blízkosti) nedotknutými trávnatými plochami, sa stávajú zriedkavejšími. Toto sa vzťahuje aj na zalesnené miesta, kde ako výsledok striktnej legislatívy pre výrub stromov, čistiny alebo malé rúbaniská v lesoch sú v nížinách po celej krajine na veľkom ústupe .

Miesta, kde motýle (a mnohý iný hmyz) spravidla nemôžu byť videné, sú v hustých pásoch lesa, na plantážach alebo v neobhospodarovanom lese bez rúbanísk alebo prirodzených čistín. Preto je náležité aj regulárne lesné hospodárenie, kde zotínanie a iný zásah produkujú nízko-rastúce rastlinné spoločenstvá na slnečných, izolovaných miestach, ktoré mnohé druhy motýľov a hmyzu potrebujú.

Príkladmi druhov v úpadku sú Boloria euphrosyne (Perlovec jahodníkový), ktorý vyžaduje čistiny alebo slnečné okraje lesa, a Maculinea arion (Modráčik čiernoškvrnný), ktorého zložité požiadavky sú založené na extenzívne spásaných lúkach a prítomnosti špecifického druhu červených mravcov pre pupálny vývoj (kuklenie) v ich mravenisku: